Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

J.A.Komenský‚ Výchova detí

 

Ján Ámos Komenský: Informatorium školy mateřské

 

úvod

Rozhodovania človeka v živote sa zakladajú na výchove od kolísky. Začiatok rozhoduje o všetkom dobrom i zlom: Kde čo začne ísť, tam pôjde, za hlavou ide telo, za smerom volantu auto. Najľahšie sa začína na počiatku, neskôr to ide už tažko.

Boh to potvrdzuje poukázaním na porušenie starých i mladých u Izaiáša 28, 9Kohože bude vyučovať známosti a koho má osvietiť, aby rozumel zvesti? Či azda odlúčených od mlieka, odtrhnutých od pŕs?

Ježiš sa vyjadril v Markovi 10 14No, keď to videl Ježiš, nemile to niesol a povedal im: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.

Kniha je určená pobožným a kresťanským rodičom, vychovávateľom a všetkým pracovníkom s deťmi. Kniha má pomôcť  rozumieť Vašim povinnostiam k deťom a ich šťastnému naplneniu. Za nevyhnuteľne potrebné súdim najprv ukázať:

1.Aké veľké a vzácne poklady vám Boh zveril, komukoľvek do opatery zveril deti

2.Načo vám ich zveril a k čomu ich máte viesť

3. nutnosť vedenia a cvičenia mladých ľudí

Na základe tých troch vecí pristúpime k vyučovaniu o výchove detí, ako pobožne a sväto praktikovať vedenie a učenie detí, pritom pre deti príjemne a radostne - zábavne.

V tom nech nám Boh pomáha.

 

Kapitola 1

Deti sú najdrahší Boží dar a sú poklady hodné najusilovnejšieho opatrovania.

1.Že deti sú zvláštny, drahý a slávny poklad, vyučuje Svätý Duch skrze Dávida v Žalme 127 . 3-5  Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, jeho plácou plod života. Jako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. Blahoslavený muž, ktorý nimi naplnil svoj túľ.

Šťastný je kto má deti.

2. Vidíme to aj z pomenovania od Boha, ktorý nás nazýva svojimi deťmi, keď s nami chce hovoriť čo najjemnejšie – milostivo, akoby o žiadnom milejšom a vzácnom titule nevedel.

3. Keď tvrdo napomína zlé ľudské počínanie, zmieňuje keď ľudia deti obetujú molochovi, a nie Jemu 3.Mojžišova 20, 2 Povieš synom Izraelovým: Ktokoľvek zo synov Izraelových ako i z pohostínov, kto pohostíni v Izraelovi, kto by dal zo svojho semena Molochovi, istotne zomrie, ľud zeme ho ukameňuje.

A na inom mieste Jeremiaš 32, 35 A nastavali výšin Bálových, ktoré sú v údolí Ben-hinnoma, aby vodili svojich synov a svoje dcéry Molochovi cez oheň, čoho som im neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce, páchať túto ohavnosť, aby spôsobili to, že by hrešil Júda.

Zvláštne je , že Boh aj deti bezbožných modlárov nazýva svojimi deťmi, tým nás upozorňuje vážiť si deti nie ako svoje, ale Božie a Bohom splodené.

Ezechiel 23, 37 Lebo cudzoložily, a krv je na ich rukách, a cudzoložily so svojimi ukydanými bohmi, ba ešte aj svojich synov, ktorých mi porodily, im vodily cez oheň, aby ich požrali.

4. Preto v Malachiášovi sa deti volajú Božím semenom, z ktorého povstáva Božia rodina.

Malachiáš 2, 15 A či neučinil obidvoch jedno? A je aj ostatok ducha jeho. A čo ten jeden? Hľadal semeno Božie. - A tak sa budete chrániť vo svojom duchu, a proti žene svojej mladosti nech sa niktorý nedopustí nevery.

Skutky 17, 29 Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.

5. Pre tú príčinu večný a slávny Boží Syn sa zjavil v ľudskom tele, sám chcel byť s deťmi ako s malými bračekmi a sestričkami, bral ich na ruky a objímal. Marek 10, 16 A bral ich na ramená, vkladal na ne ruky a žehnal ich.

6. Ježiš dôrazne  napomínal, aby sme malé deti neurážali a nepohoršovali, ale správali sa k nim ako k Pánovi. Máme karhať tých , kto malé deti zarmucujú.

Matúš 18, 5A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma, 6a ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo užitočnejšie, aby bol zavesený oslí žernov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hlbiny mora.

7. Ak sa chce niekto zamyslieť a posúdiť, prečo Boh tak deti chváli a prečo máme mať postoj dôstojnosti voči deťom, tak každý nájde veľa dôvodov. Predovšetkým ak sa deti zdajú zbytočné - menejcenné, nepozeraj na to čo sú teraz, ale čo z nich bude a nájdeš ich dôstojnosť. Sú menovite zrodené k tomu, aby boli Božie stvorenia, obyvatelia sveta po nás, páni, vladári, úradníci a správci, ale tiež spolu s nami účastníci Kristovi, kráľovské kňazstvo, ľud svätý a vykúpený, sudcovia anjelov, potešenie neba, hrôza pekla, dediči večného života a všetkých nepominuteľných vekov. Čo môže byť menované slávnejšie?

8. Filip Melanchton niekedy chodil do školy medzi deti, sňal klobúk a hovoril: Boh vám pomáhaj, dvojitej cti hodní páni kazatelia, doktori, dekani, slávni, múdri a opatrní vládci, primátori, sudcovia, úradníci, ministri, majstri, profesori... . Prítomný to mali za žart, ale on im hovoril, že nežartuje, ale myslí to vážne. Lebo pozeral na nich nie ako čo sú teraz, ale k čomu sú povolaní. Videl s istotou, že z toho množstva detí vyjdú výnimočný ľudia, aj keď ešte veľa pliev od nich bude odstránených. Hovoril to smelo a múdro, čím viac my máme o deťoch tak slávne a dôstojne myslieť a hovoriť. Ježiš, ktorý odkrýval Božie myslenie, zjavne vyhlásil o deťoch v 

Markovi 10, Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.

9. Avšak nielen hladiac čo budú, ale už teraz sú pre Boha a rodičov vzácny poklad. Bohu sú vzácne pre tri príčiny. Jedna, že sú Božím obrazom, ktorý nie je zašpinený, pretože sú nevinné.

 Jonáš 4, 11A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?

Okrem prirodzenosti po rodičoch, sa ešte sami ničím nezašpinili, načo Boh pozerá a to si veľmi váži, čo je zjavné z textu Jonáša aj iných miest Biblie.

10. Druhé, deti sú najistejšia a najčistejšia Kristova kúpa a sú Mu najmilšie. Kristus prišiel pre všetkých čo zahynuli a je Spasiteľom pre všetkých ľudí, okrem tých čo odvracajú Jeho prítomnosť od seba neverou a neposlušnosťou. Deti sa nezaoberajú neverou a neposlušnosťou, sú Kristove ako sám hovorí, že takým patrí kráľovstvo Božie. To sú tie prvotiny zeme pre Boha a Baránka, ktorí sa so ženami nepoškvrňujú (smilstvom a zlými žiadosťami), ale nasledujú Baránka kdekoľvek ide ( Zjavenie 14,4).

11. Tretie, Boh si váži deti, lebo sú zvláštny nástroj Jeho chvály.

Žalm 8, 3 Z úst nemluvniat a tých, ktorí požívajú prsia, pripravil si moc pre svojich protivníkov, aby si umlčal nepriateľa a pomstiaceho sa.

Ako sa to deje, aby deti boli tak účinným Božím nástrojom proti protivníkom, nerozumieme. Boh tvorca všetkého vie a rozumie.

12. Ako sú rodičom vzácnejšie deti nad zlato, striebro a iné veci, zistia keď si ich prirovnajú. Predovšetkým zlato, striebro a iné veci sú mŕtve veci, ale deti sú živé obrazy živého Boha.

13. Okrem toho zlato, striebro a iné veci sú bežné od svojho stvorenia slovom Božím, ale deti sú stvorenia, o ktoré slávna Svätá Trojica mala zvláštny záujem a boli majstrovsky sformované prstami samotného Boha..

14. Striebro, zlato a iné veci sa rozpadajú a miznú, ale deti sú nesmrteľné dedičstvo. Aj keď zomierajú, ale nehynú, ale dostávajú sa zo smrteľného tela do nesmrteľného. Preto Boh , keď Jóbovi všetko zobral a vrátil mu dvojnásobne, ale detí mal toľko ako predtým nie viac. Aj deti mal potom dvojnásobne, lebo tie prvé nezahynuli ako tie veci a majetky, ale išli k Bohu a ďalšie deti k tomu počtu pribudli a má v nebi dvojnásobok detí.

15. Materiálne veci sa berú zo zeme, ale deti sú z našej podstaty a sú ako my. Preto ako milujeme seba máme milovať i deti. Boh dal do prirodzenosti človeka aj všetkých zvierat milovať svoje potomstvo. Milovanie zlata, striebra a iných bezduchých vecí je modloslužba.

16. Zlato a iné poklady sa prenášajú od človeka k človeku, nikto ich z ľudí natrvalo nevlastní, sú k dispozícii všetkým. Boh dáva všetky deti ako vlastný dar rodičom, čo nikto na svete nemôže zmeniť, ani dieťa samotné, pretože to Boh určil z neba, je to nemenné dedičstvo.

17. K zlatu, striebru a iným majetkom (aj keď to sú to dary Božie) Boh nesľúbil dať z neba strážnych anjelov. Skôr diabol sa okolo nich hýbe, aby tými vecami urobil ľuďom pascu zlákať ich k pýche, lakomstvu, márnotratnosti. Deťom sú pridávaní svätí anjeli ako strážni ako hovorí Kristus

Matúš 18,10 Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

Kto má v dome deti, môže si byť istý že má s nimi anjelov, kto o deti pečuje môže si byť istý, že aj o anjelov pečuje, ktorí sú prítomný aby strážili a chránili deti pred úrazmi,. V noci anjeli strážia deti a celý dom pred temnými duchmi. Sú to radostné veci, predrahý poklad sú deti, dobré veci s nimi prichádzajú.

18. Zlato, striebro a iné vonkajšie veci nedávajú milosť Božiu a  nie sú žiadnou ochranou pred Božím hnevom, ako sú deti. Boh pre nevinnosť detí je na nich láskavý a kvôli nim aj často odpúšťa rodičom, ako je príklad detí Ninive, ktorých bolo veľa, čo napomohlo tomu, aby Boh mesto nezničil.

19. v rozmnožení majetku nezáleží život človeka, ako Kristus hovorí

Lukáš 12,15 A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku.

Pretože jedlo nenasýti, liek nevyhojí, šaty nezohrejú, keď Boh odníma požehnanie

5.Mojžišova 8,3 A ponížil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, žiť bude človek.

Pri deťoch a pre deti je vždy isté požehnanie, aby ich bolo z čoho živiť. Ak sa Boh stará o mladých krkavcov keď k Nemu volajú, ako by nezaopatril deti, svoj vlastný obraz, Luther smelo povedal: Nie my živíme svoje deti, ale oni živia nás. Lebo pre nich nevinné Boh dáva svoje zaopatrenie a my starí hriešnici sa pri nich živíme.

20. Zlato, striebro, perly nás samy nemajú čomu naučiť, ako iný tvorovia, známosti moci, múdrosti a dobroty Božej. Deti sú nám vystavené ako vzor cnosti, aby sme sa na nich učili pokore, tichosti, dobrote a zmierlivosti. O tom Kristus hovorí

Matúš 18,3 Amen vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.

Pretože Boh nám ich dáva za príklad, tak si ich máme vážiť. 

 

Kapitola 2

Načo Boh zveril rodičom deti, k čomu ich majú viesť?

Boh nestvoril deti - perličky všetky naraz ako anjelov. Boh chce mať veľa detí, a rôznym spôsobom ich rozdeľuje medzi ľudí. Tým ctí ľudí a vtedy sú pomocníkmi svojho Stvoriteľa pri rozmnožovaní Jeho tvorstva. 

S deťmi ide nielen potešenie a rozkoš, ale aj práca pre ich vedenie a budovanie, aby naplnili svoje poslanie. Treba ich učiť všedné práce okolo domácnosti a náhľad do práce – zamestnania a podnikania rodičov, porozumieť prírode a spoločnosti. Človek je stvorený k vyšším veciam a má sa k nim povznášať, aby svojim charakterom napodobňoval Boha, lebo je Jeho obrazom. Telo človeka je zo zeme, drží sa zeme a vráti sa do zeme, ale duch je vdýchnutý od Boha, u Boha má svoje prebývanie a k Bohu sa má niesť. Rodičia si svoju plnú povinnosť k deťom nenaplnia nasýtením, ošatením, učením chodenia a vyprávania, lebo to sú veci len pre telo, čo nie je samotná podstata človeka ale len jeho príbytok.

V tele prebýva rozumný duch človeka, ktorý vyžaduje väčšiu starostlivosť ako telo. Plutarchus hovorí, že rodičia to chcú pre deti a vedú ich ku kráse tela, zdraviu, bohatstvu, sláve, zdvorilosti, ale o ozdoby mysle a ducha sa nestarajú. Títo sa viac starajú o topánky ako o nohy. Crates potom Thebanus, mudrc, o takých rodičoch hovoril: Kiež by som mohol vystúpiť na také miesto odkiaľ by ma všetci na svete počuli, volal by som: Prečo robíte rodičia opak, zhubcovia svojich detí, časné majetky im zhromažďujete, nezaujímate sa o bohatstvo ducha! Najdôležitejšia je oblasť ducha a mysle a preto ich rozvoju treba venovať hlavnú pozornosť, aby bola vedená úspešne a ušľachtilo.

Na druhom mieste je starostlivosť o telo ako nižšia a všednejšia, aby bolo telo slušným a hodným príbytkom pre nesmrteľného ducha. Myseľ je dobre vedená, keď je plnená nebeskou múdrosťou a poznaním dôstojnosti Boha. Myseľ má túto múdrosť a poznanie Boha strážiť a obhajovať. Sú dve časti nebeskej múdrosti, ku ktorej má byť človek vedený:

  1. jasné a zreteľné poznanie Boha a všetkých Jeho predivných skutkov.
  2. múdre s rozumné riadenie svojich vnútorných i vonkajších skutkov k prítomnému – pozemskému i budúcemu – večnému životu.

Priorita je budúci - večný život, lebo on je skutočným životom, nad ktorým nemá moc smrť a smrteľnosť. Časný život je skôr prechodom, preskočením k skutočnému večnému životu, preto je užitočné budovať v tejto časnosti vieru a pobožnosť. Boh v časnosti dáva relatívne dlhý život, zveruje povolania, povinnosti a uvádza do rôznych situácii. Rodičia majú deti viesť nielen k viere a pobožnosti, ale k slušnému a mravnému chovaniu, k vzdelaniu a nechať deti vzdelávať. Takto vychovaný dospelý ľudia vo svete konajú rozumne, naplnia Boží plán služby v cirkvi alebo politike a prežijú časnosť plnohodnotne a úspešne a prejdú radostne do večnosti. Súhrn cieľov, ku ktorým má byť vedená mládež v nižšie zmienenom poradí, nie naopak:

  1. viera a pobožnosť
  2. mravnosť a cnosť
  3. vzdelanie

Mládež prospievajúca vo všetkých troch oblastiach robí z domácností pozemský raj, v ktorom sa nebeské stromčeky štepia, zalievajú, rastú a kvitnú. Domácnosť je dielňa Svätého Ducha, kde On vyrába nástroje slávy a milosti, aby sa v nich ako v Božích obrazoch vyskytovali jasnejšie lúče večnej a nekončiacej moci, múdrosti a dobroty od Boha. Šťastní sú takí rodičia.

 

 

 

 

TOPlist